ČO HLAVNE OVPLYVNILO FINANČNÉ TRHY V ROKU 2015

Centrálne banky, veľké odhalenia a rekordne nízke úroky. To sú hlavné veci, ktoré hýbali v roku 2015 nielen slovenským finančným sektorom. Niektoré z nich budú peniazom dominovať aj ten ďalší rok.

Že rok 2015 netreba podceňovať, pocítili finančné trhy už hneď v jeho úvode. V polovici januára Švajčiarska centrálna banka nečakane a po troch rokoch zrušila formálne naviazanie kurzu franku na euro. Frank dokonca krátko posilnil voči euru o 30 percent. Rozčarovaní z kroku centrálnej banky krajiny syrov a hodiniek neboli len profesionálni traderi, ale i niektorí tunajší bonitnejší investori.

Švajčiarska sa týkala aj ďalšia kľúčová finančná udalosť roka. Začiatkom februára tím investigatívnych novinárov, najmä z francúzskeho denníkaLe Monde a britského The Guardian, zverejnil zistenie o množstve anonymizovaných účtov vo švajčiarskej časti banky HSBC, cez ktoré sa často vedome zatajovali príjmy ich majiteľov v ich materských štátoch a napríklad sa šetrilo na dani z príjmov. Praktiky sa týkali rokov 2005 až 2007. HSBC odhalenie komentovala s tým, že jej pravidlá pre zriaďovanie účtov aj napríklad výber hotovosti odvtedy prešli ,,radikálnou" transformáciou aj vo Švajčiarsku. Zoznam utajovaných klientov obsahoval aj údaje o 25 klientoch s väzbami na Slovensko, na ktorých sa mali nachádzať desiatky miliónov eur. Neskôr niektoré z nich prenikli na verejnosť. Išlo prevažne o športovcov a podnikateľov.

Kúpy a predaje

Začiatkom leta zas odštartovali vlastnícke zmeny na domácom finančnom trhu. Finančná skupina J&T oznámila, že sa dohodla na vyrovnaní svojich vzťahov s dlhoročným obchodným partnerom Máriom Hoffmannom. Ten tak definitívne akcionársky opustil Poštovú banku a jej dcérske spoločnosti, v ktorých začala mať vplyv spomínaná finančná skupina po tom, čo banka pol miliardy eur investovala do gréckych dlhopisov. Po medzinárodnej dohode sa potom odpísala jednorazovo polovica ich hodnoty.

V septembri svojho kupca z radov ruských investorov našla internetová ZUNO, pôvodne patriaca rakúskej Raiffeisen Bank, matke slovenskej Tatra banky. Novým vlastníkom sa po potvrdení všetkými regulátormi a kontrolnými orgánmi stane ABH Holding S. A. Iný ruský investor naopak tesne v závere roka z tunajšieho trhu vycúval, keď v decembri ohlásili predaj Sberbank Slovensko finančnej skupine Penta. Banku pôvodne vlastnila cez Viedeň najväčšia ruská pološtátna banka Sberbank Russia.

Schválenie a veto

Záver roka priniesol aj dramatický vývoj v oblasti finančnej legislatívy. Najmä pre úvery. Najskôr pozmeňovacím návrhom podaným priamo v parlamente opozičný poslanec Miroslav Beblavý presadil do zákona o úveroch na bývanie, aby si banky mohli pri predčasnom splatení od klienta pýtať ako sankciu najviac percento z predčasne splácanej sumy. Aj napriek vetu zo strany prezidenta Andreja Kisku zmenu opätovne schválil parlament a platiť začne koncom marca 2016.

Rovnakým spôsobom - cez pozmeňovací návrh tentoraz vládneho poslanca Smer-SD Roberta Madeja, sa sprísnilo poskytovanie spotrebných úverov mimo účtu klienta. Podľa finančných spoločností to malo výrazne obmedziť lízing a predaj na splátky. Aj tento zákon vetoval prezident, no tentoraz ho parlament schválil s upresnením. Nové podmienky majú začať platiť už v úvode nového roka.

Inak rok 2015 poznamenali najmä nízke úroky, ktoré viditeľne klesali predovšetkým na strane úverov. A decembrové vyhlásenie Európskej centrálnej banky (ECB) deklarovalo, že tak skoro tento stav nepominie.

A čo rok 2016...?

Obdobie nízkych úrokov s veľmi veľkou pravdepodobnosťou pretrvá aj budúci rok. ,,Očakávame, že kľúčovú sadzbu ECB nebude meniť minimálne do polovice roka 2017," odhaduje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Podľa nej ďalšie zníženie depozitnej sadzby, za ktorú si banky v centrálnych bankách eurozóny ukladajú voľné peniaze - v prípade zhoršenia výhľadu eurozóny, nie je vylúčené, ale nejaví sa ako pravdepodobné.

No zatiaľ čo tento rok sporiteľom aj investorom veľmi pomáhala nízka inflácia, teda skôr deflácia, budúci rok to bude o niečo horšie. K. Muchová odhaduje rast cien v roku 2016 na priemerne0,8 percenta. Ak by sa tento predpoklad naplnil, reálne by sa budúci rok zhodnotili úspory vtedy, ak by sa zhodnotili pred zdanením o viac ako jedno percento.

Naopak, tento rok vidí analytička priemernú celoročnú infláciu na úrovni -0,2 percenta. De facto tak každému sporiteľovi úspory narástli, aj ak ich držali len na neúročenom bežnom účte.

Fenomén nízkych úrokov

Analytici VÚB banky pri hodnotení úrokov dokonca hovoria už teraz o extréme. ,,Aktuálne sú slovenské dlhopisy úročené najnižšie v eurozóne, s výnimkou Nemecka. A od toho nás delí už len nejakých 10 bodov (pri 10-ročných výnosoch). Pred rokom to bolo 60 bodov," uvádzajú v úrokovej predikcii banky z decembra. Pripisujú to najmä politike ECB. ,,Nekonvenčná menová politika ECB nielenže zrazila oficiálne úrokové sadzby k nule, ale navyše od marca tohto roku nakupuje dlhopisy všetkých krajín eurozóny v snahe rozhýbať ekonomiku a infláciu."