Keď hypotéku, tak teraz!

Keď hypotéku, tak teraz!

Ešte nikdy neprial finančný trh hypotékam ako práve teraz. Súčasné extrémne priaznivé podmienky však už onedlho môžu byť minulosťou. Stále váhate, či ísť do vlastného bývania, alebo ešte zopár rokov ,,rabovať" chladničku rodičov? Pomôžeme vám s rozhodovaním. Ako to funguje vo svete financií, hypoték a vlastného bývania nám priblížil Milan Repka, predseda predstavenstva a riaditeľ spoločnosti Fincentrum Slovensko. V rozhovore sa s nami podelil o svoje názory na súčasný stav hypoték, postrehy zo sveta finančných sprostredkovateľov, ako aj o spomienky na svoje prvé bývanie.

V poslednom období klesli úroky na hypotékach rekordne nízko. Myslíte si, že práve teraz je ideálny čas na pôžičku?

Presne tak, je to naozaj ideálny čas, a to nemyslím nadnesene. Podmienky, aké ponúka trh v oblasti bývania teraz, sa už nemusia opakovať. Finančný svet je napriek analýzam a štatistikám nevyspytateľný. Isté odhady a prognózy, samozrejme, sú, avšak nie sú 100 % zárukou. Už zajtra môže byť neskoro, doslova. Dnes je situácia hypoték alebo refinancovania extrémne priaznivá. Kto zvažuje vlastné bývanie, má moje odporúčanie ísť do toho práve teraz. Ale treba byť obozretný, dôležité je nielen správne načasovanie, ale aj správny výber produktu a poskytovateľa.

Napriek finančnej osvete väčšina ľudí stále nemá prehľad v hypotékach či ďalších možnostiach, ako pracovať s financiami. Existuje nejaká všeobecná poučka, návod alebo princíp, ako preniknúť do tohto sveta?

Áno, existuje, nájdite si finančného sprostredkovateľa. (smiech) Neexistuje, žiaľ, žiadne všeobecne platné pravidlo, ktoré človeka dovedie k tej najlepšej hypotéke či investícii. Dnešný trh ponúka širokú paletu produktov a služieb, pestrý výber finančných spoločností a sprostredkovateľov. S rýchlokvasenými expertmi akoby sa v posledných rokoch vrece roztrhlo. Každý má zrazu patent na hypotéku. A neodborná (často aj odborná) verejnosť nemá prakticky žiaden manuál, ako si vybrať toho pravého, komu do rúk vloží financovanie vlastného života. Hypotéka je naozaj na celý život. A je smutné, koľko ľudí pre nekompetentnosť a neprofesionalitu mnohých zamestnancov finančných domov a tzv. finančných poradcov prišlo, ako sa hovorí, aj o gate.

Stačí okrajovo sledovať dianie vo svete financií, aby človek zistil, že vzťahy na finančno-sprostredkovateľskom trhu sú viac než vyostrené. Navzájom sa spoločnosti kritizujú, ohovárajú. Aj Fincentrum sa ocitlo na pranieri. Ako si v tej spleti teda vybrať?

Bohužiaľ, je to pravda. Vo Fincentre máme svoje skúsenosti, ale snažíme sa byť pozitívni. Veríme, že kvalita a serióznosť je tou správnou cestou, ako na trhu uspieť. U niektorých, predovšetkým tých najväčších firiem združených v AFISP (Asociácia finančných sprostredkovateľov a poradcov), ktoré asociáciu využívajú len k presadzovaniu si vlastných záujmov, by som si tak úplne istý nebol. Určite tam nájdete aj dobrých sprostredkovateľov, ale ich vedenie (česť výnimkám) preferuje konfrontačné správanie na trhu. V prípade účelového vylúčenia Fincentra z už zmienenej asociácie sa nás musel dokonca zastať až súd! Hoci nie je rozsudok ešte právoplatný, poukazuje to na ich účelové konanie, ktoré škodí celému trhu. Ja si však myslím, že jedinou cestou je spolupráca. Z Európy sa na nás valí regulácia a na strane sprostredkovateľských firiem potrebuje či už regulátor, alebo orgán dohľadu partnerov, ktorí by boli schopní viesť naozaj odbornú diskusiu a prenášať niektoré témy až do Bruselu. To Fincentrum ako jediný slovenský člen najväčšej európskej asociácie finančných poradcov FECIF vie a je pripravené podať všetkým serióznym účastníkom na trhu pomocnú ruku. Závisí len od AFISP, či bude schopná sebareflexie a uprednostní záujmy klientov a sprostredkovateľov pred konkurenčným bojom. Verím, že zvíťazí zdravý rozum.

Patríte medzi najväčšie finančno-sprostredkovateľské spoločnosti na trhu. V čom ste iní ako vaša konkurencia?

V našej spoločnosti dávame sprostredkovateľom priestor, nestanovujeme hranice ani limity, naopak, otvárame im ďalšie možnosti pre rast. U nás nájdu seriózny prístup, férové podmienky a odmeny. Na oplátku očakávame, a nielen vyžadujeme, ale aj kontrolujeme ich kvalitu. Naša spoločnosť sa odjakživa sústredí predovšetkým na kvalitné sprostredkovanie, na to, ako klientovi poskytnúť tú najlepšiu službu, ktorú môže mať k dispozícii. Zabezpečujeme to predovšetkým veľmi širokým portfóliom, čiže máme vždy k dispozícii pre klienta tú najlepšiu ponuku, ktorá na trhu je. Čím sa nemôžu chváliť zďaleka všetky sprostredkovateľské spoločnosti. Veľký dôraz kladieme práve na odbornosť našich sprostredkovateľov. A navyše, vzhľadom na to, že sme jednotka v sprostredkovaní hypoték na trhu, máme medzi sebou tých najlepších. A preto sa nebojím prezentovať náš cieľ - do roku 2017 získať pozíciu suverénnej jednotky ako v kvalite, tak aj v objeme finančno-sprostredkovateľských služieb na Slovensku aj v Českej republike.

Aj vy máte svojho osobného finančného sprostredkovateľa?

Samozrejme! (smiech)

Mali ste ho už pri riešení vášho prvého bývania?

Svoj prvý byt som riešil pomerne v mladom veku. Veľmi skoro som sa oženil a chceli sme s manželkou vlastný kúsok svojho sveta. V tých časoch neboli hypotéky také bežné, ako je tomu dnes. Dvojgarsónku, v ktorej začala nová etapa môjho života, som nezískal cez hypotéku.

Vy ste sa do vlastného sťahovali veľmi mladý. Je to aj dnes bežné alebo je skôr trend ostávať pod rodičovskou strechou výrazne dlhšie?

Vždy je to individuálne. Sú mladí ľudia, ktorí sa na vlastné nohy stavajú skôr, sú takí, ktorí to rozhodnutie odkladajú na neskorší vek. Veď predsa termín mama hotel je stále populárnejší. Myslím si, že mladí ľudia by mali nad tým, kde a ako budú žiť, určite premýšľať čím skôr.

Vy ste začali v dvojgarsónke, neskôr ste sa však viackrát sťahovali, žili ste v meste, aj v dome na periférii. Ako spomínate na svoj prvý domov? Ktorý typ bývania alebo miesta pre život je pre vás ideálny?

Náš prvý domov bol skromný začiatok. Prejsť z jedného konca bytu na druhý zabralo sotva pár krokov, bol to však pre nás ten najkrajší byt na svete. Neskôr sme okúsili život v domčeku na periférii Bratislavy. Po piatich rokoch sme s manželkou zistili, že to nie je to pravé orechové a presunuli sme sa s nadšením zase späť domov do mesta. Kedže sme mali malé deti, život v meste nám vyhovoval, rôzne krúžky, školské podujatia a podobné aktivity sme absolvovali veľmi jednoducho. Keď deti odrástli školským laviciam, nič nás v meste nedržalo. Pred dvoma rokmi sme našli svoje miesto v dome opäť v okrajovej časti Bratislavy a sme tu naozaj spokojní. No možno to nie je konečná, kto vie, kam nás zavejú seniorské vetry. (smiech)