Obmedzia predaj na splátky?

Marek Mašura, redaktor: "Kto si plánuje kúpiť auto či spotrebič na splátky, mal by sa pripraviť na zmeny, poslanci schválili, že spotrebiteľ musí dostať požičané peniaze buď na účet alebo poštou. Dnes to platí tak, že poskytovateľ úveru ich posiela predajcovi a nie spotrebiteľovi. Asociácia poskytovateľov úverov hovorí, že nové pravidlá zakážu predaj na splátky či lízing, Národná banka však tieto názory zamietla.

O nových pravidlách, ktoré včera schválili poslanci, sa bude teraz rozprávať s Ľuboslavom Kačalkom, odborníkom na finančné produkty z týždenníka Trend, ktorého už vítam u nás v štúdiu, pán Kačalka, prajem príjemný dobrý deň. Pán Kačalka, skôr ako sa dostaneme k tým zmenám, ktoré včera schválili poslanci, povedzme si viac o tom predaji na splátky, ako to vlastne funguje dnes, keď si v obchode kúpim spotrebič na splátky?"

Ľuboslav Kačalka, odborník na financie, Trend: "Tak ono je v podstate pomerne jednoduché. Aby ten zákazník, ten konečný spotrebiteľ mal čo najmenej roboty, tak už priamo na tej predajni sa podpíše zmluva, ja si ako spotrebiteľ odnesiem tovar a tá firma, ktorej sa zaväzujem splácať, lebo nie je to priamo ten obchodník, u ktorého si to kupujem, tak tá následne pošle sumu predajcovi a ja už ako spotrebiteľ ďalej splácam tej lízingovej spoločnosti, teda tej splátkovej spoločnosti."

Marek Mašura: "Čo sa má zmeniť, čo chválili včera poslanci v prípade splátkového predaja?"

Ľuboslav Kačalka: "Veľmi zaujímavá otázka, mám pocit, že samotná asociácia spoločnosti, ktoré sa venujú splátkovému predaju, sú pomerne vystrašení, práve od nich vyšla tá prvá informácia, že tá iniciatíva, ktorá bola v parlamente schválená, by mala úplne obmedziť ich činnosť. Či to tak bude aj naozaj, je otázne. Ako sme už pred chvíľočkou počuli, obavy splátkových spoločností Národná banka Slovenska nezdieľa a to je možno asi to najdôležitejšie posolstvo v tejto chvíli, pretože vieme, že od januára tohto roka je práve Národná banka Slovenska tým orgánom, ktorý dohliada na dodržiavanie zákona v prípade finančných, spotrebiteľov finančných služieb. Takže ak Národná banka Slovenska nebude nejakým spôsobom upozorňovať, že ten zákon, ktorý bol schválený, by mal zakázať poskytovanie, respektíve, aby sme si to vysvetlili celé od začiatku."

Marek Mašura: "Nech sa páči."

Ľuboslav Kačalka: "Návrh poslanca Madeja svojím spôsobom má svoju logiku, pretože on sa snažil obmedziť to, aby nebankové spoločnosti, predovšetkým tie neférové, neobchádzali zákon tým spôsobom, že budú poskytovať peniaze v hotovosti. Vysvetlíme si, prečo je to tak. Dnes máme v zákone úrokové stropy, to znamená, že ja môžem poskytovať povedzme konkrétny typ úveru iba za dvadsať percent ročne. V zmluve sa dohodneme, že oni mi požičajú tisíc eur, ja im v priebehu roka vrátim 1200 eur, to znamená, že tá úroková sadzba je 20-percentná a dodržiava sa zákon. Čo sa však dialo v praxi, ten človek, ktorý bol veriteľom tomu svojmu spotrebiteľovi dal podpísať túto zmluvu na tisíc eur, ale v skutočnosti mu dal do ruky iba 600 eur, ale ten spotrebiteľ sa zaviazal, že mu vráti 1200 eur, to znamená, že tá úroková sadba bola v skutočnosti až sto percent. A práve tým, že tieto peniaze sa mohli odovzdávať z ruky do ruky, neexistoval o tom doklad, tak práve tieto problémy sa nedali vysvetliť a ten návrh, ktorý bol v parlamente, mal riešiť práve takéto situácie. To znamená, aby úžerníci neobchádzali zákon tým, že niečo napíšu do zmluvy a tomu klientovi dajú inú sumu."

Marek Mašura: "Čiže inými slovami, poslancovi Madejovi išlo v prvom rade o, o to, aby bojoval s úžernými praktikami nebankoviek. Ako je teda možné, že poskytovatelia úverov na splátky teraz bijú na poplach? Toto je v podstate iná skupina."

Ľuboslav Kačalka: "Je to iná skupina, ale je to jeden zákon, zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol novelizovaný. Zákon ešte prezident nepodpísal, uvidíme, či ho podpíše. A v tomto zákona sa podľa tento novelizácie hovorí, že peniaze môžu byť poskytované spotrebiteľovi, iba spotrebiteľovi a to buď na bežný účet, prostredníctvom karty alebo prostredníctvom poštovej poukážky. A práve to, čo sa deje v prípade splátkového predaja, že tá splátkovú spoločnosť neposkytne peniaze spotrebiteľovi, ale tretej strane, v tomto prípade obchodníkovi, tá ako keby, aspoň podľa názoru asociácie, mala byť zakázaná."

Marek Mašura: "Ako to vnímate vy, ako odborník na financie? Keďže máme tu vlastne dva názory, jedna strana, teda Asociácia poskytovateľov spotrebných úverov hovorí, že tieto zmeny ich môžu poškodiť, Národná banka to vylučuje. Kto má teda pravdu?"

Ľuboslav Kačalka: "Národná banka Slovenska je ten orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie zákona, čiže pokiaľ Národná banka Slovenska nebude nejakým spôsobom tlačiť na lízingovky, aby prestali poskytovať za súčasných podmienok svoje produkty, tak myslím si, že nič sa nestane. Druhá vec je tá a to je naozaj dôležité povedať, že je potrebné, aby na Slovensku existovalo niečo ako právna istota. Čiže a to je veľký problém tohto zákona, ktorý sa dostal na rokovanie parlamentu až v rámci tretieho čítania, čiže doslova na poslednú chvíľu, poslanec Madej sa na jednej strane bráni, že tento zákon konzultoval s ministerstvom financií a s Národnou bankou Slovenska, ale na druhej strane a to je môj názor, pokiaľ nejaký zákon má zasiahnuť istý segment trhu, tak by bolo slušné, aby tento segment trhu bol oslovený, aby sa k tomu mohol vyjadriť. Práve preto tu máme nejaké medzirezortné pripomienkové konanie a práve tieto poslanecké návrhy túto možnosť ako keby nejakým spôsobom obchádzajú a to je zlé, pretože táto diskusia a to je asi to najdôležitejšie posolstvo, táto diskusia nemala byť po schválení zákona, ale ešte pred schválením tohto zákona."

Marek Mašura: "Teraz iba špekulujem, ale nemala byť možno v zákona aj taká formulka, že tieto nové pravidlá sa netýkajú predaja na splátky?"

Ľuboslav Kačalka: "Asi by to bolo úplne najjednoduchšie, pretože poslanec Madej sa bráni tým, že v tom už existujúcom zákone je paragraf 15, ktorý rieši práve viazané úvery. Čiže to je aj tento predaj na splátky. V súčasnosti, ak teda prezident zákon podpíše, tak budú v zákone dva paragrafy, ktoré si budú trošku ako keby oponovať, na jednej strane je tu ten paragraf 15, ktorý hovorí o tom, že existujú, existuje tu nejaký splátkový predaj a na druhej strane je tu práve toto ustanovenie, ktoré však vo svojej ďalšej vete nehovorí o tom, že sa netýka práve splátkového predaja. Čiže neviem, nechcel by som byť asi sudcom, ktorý o tom bude musieť rozhodovať. Ale hovorím, tým upokojujúcim prvkom má byť to, že Národná banka Slovenska povedala, že to nie je problém."

Marek Mašura: "Napriek tomu, pán Kačalka, vy ste povedali, že poskytovatelia spotrebných úverov sú zneistení. Aký to môže mať vplyv na predaj pred Vianocami, čo je najdôležitejšie obdobie pre predajcov?"

Ľuboslav Kačalka: "Presne ako hovoríte, v tomto období, všetci vieme, hojne nabiehame do obchodov nakupujeme, nie všetci máme tú hotovosť, tak si občas aj požičiavame, nakupujeme na splátky. Ak by sa naozaj stalo to, že by splátkové spoločnosti museli zo dňa na deň ukončiť svoju činnosť, samozrejme by to do veľkej miery, alebo teda ani nie tak ukončiť, možno iba pozdržať, lebo občas, keď sa prijme nejaký zákon, tak niektoré spoločnosti chvíľu vyčkávajú, možno neposkytujú služby, alebo sú trošku opatrnejšie, ale keď sa pozrieme na vývoj tržieb splátkové predaja, tak vidíme, že práve ten december je najsilnejší, možno ešte trošku január, keď prichádzajú prvé výpredaje, najsilnejšie výpredaje. Čiže ak by v tomto období mali vyčkávať, tak ich to poznačí do takej miery, že celý ten hospodársky výsledok bude výrazne horší, ako v uplynulých rokoch."

Marek Mašura: "Ešte jedna otázka, v médiách som našiel aj vyjadrenia o tom, že by sa mohol zmeniť aj trh s úvermi na bývanie, na základe týchto pravidiel, ktoré boli schválené. Je to naozaj tak?"

Ľuboslav Kačalka: "Toto som postrehol aj ja, ale túto obavu nezdieľam, pretože samotná tá výhrada spočívala v tom, že zákazom poskytovania peňazí inak ako priamo spotrebiteľovi by boli poznačené aj refinančné úvery, pretože banka v takom prípade poskytne peniaze inej banke, v mene klienta a niektorí, niektoré médiá upozornili na to, že toto by mohlo poznačiť aj tieto úvery. V prípade spotrebiteľských úverov by to možno mohol byť problém, v prípade úverov na bývanie si myslím, že rozhodne nie, pretože úvery na bývanie rozdeľujeme na hypotéky a potom tie ostatné úvery, tých je väčšina, asi až 70 percent, sa volajú spotrebné úvery so záložným právom na nehnuteľnosť, ale tieto zákony sú riešené, tieto úvery sú riešené v inom zákone. To je ten zákon, ktorý po vrátení prezidentom Kiskom tento týždeň opäť schválil parlament a to sú, to je zákon o úveroch na bývanie. Čiže nemyslím si, že všetky úvery na bývanie by boli, by mali byť riešené z tohto zákona, naopak, majú svoj vlastný zákon."

Marek Mašura: "Pán Kačalka, ostal nám čas na ešte jednu poslednú otázku. Chcel by som sa ešte raz vrátiť k tomu predaju na splátky pred Vianocami, ktorý sme tu spomínali a ktorý môže byť podľa vás do istej miery ohrozený. Povedzme ešte našim divákom na záver, koľkých firiem by sa to možno týkalo a o akom objeme peňazí vlastne hovoríme. Aby sme si to vedeli lepšie predstaviť."

Ľuboslav Kačalka: "Tak v podstate treba si uvedomiť, že, znovu rozdeľme si to možno trošku. Máme tu firmy, ktoré poskytujú splátkový predaj a máme tu lízingovky. Lízingovky v zásade fungujú trošku iným spôsobom, pretože ak lízingovka mi požičia na niečo, to je úplne najčastejšie prípad auta, tak v takom prípade si necháva majetkové práva k danej veci až do okamihu splatenia. V prípade splátkového predaja to tak celkom nie je. Čiže, a na druhej strane, keď sa pozrieme, každá, takmer každá slovenská banka má vlastnú lízingovku, má, niektoré banky majú dokonca aj vlastné nebankovky, takých prípadov je menej, ale najmä v prípade tých lízingových spoločností naozaj platí, že je to síce trh, ktorý v čase sa nejakým spôsobom vyvíja a aj vďaka lacným úverom už tie lízingovky nie sú možno tak významným hráčom pri kúpe nových vozidiel ako v minulosti, ale stále si myslím, že je to pomerne veľká suma. Ak by sme to chceli vyčísľovať, naozaj to je pomerne ťažko povedať, pretože toto sú spotrebiteľské úvery, ktoré sa týkajú predovšetkým bežných spotrebiteľov z retailu, ale najmä lízingovky poskytujú pomerne veľa peňazí aj podnikateľom, ktorých tento zákon vôbec nerieši. Čiže aj keby naozaj ten čierny scenár mal začať platiť, tak v tejto chvíli ne pomerne ťažké povedať, že akú časť biznisu v prípade lízingoviek napríklad by to postihlo."

Marek Mašura: "Čiže nevieme ani povedať odhadom povedzme, či by išlo o milióny alebo desiatky miliónov?"

Ľuboslav Kačalka: "Tak keď sa pozrieme na trh spotrebného financovania, tak sú mesačne, povedzme si to inak, samotné spotrebiteľské úvery poskytované bežným spotrebiteľom mesačne sú na úrovni sto miliónov a viac. Čiže od toho vieme nejako analogicky usúdiť, že by to boli možno desiatky miliónov eur."

Marek Mašura: "Pán Kačalka, to už bola moja posledná otázka, ďakujem vám veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov a vysvetlili nám tie zmeny, ktoré schválili včera poslanci, prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa."