Pozor na úroky a RPMN
Pozor na úroky a RPMN
[Téma: - Hypotéka; TA3, 21:15; 09/05/2016; Peňaženka]
Daniel Horňák, moderátor: "Na finančnom trhu dnes vidíme vysokú aktivitu v súvislosti s čerpaním nových, alebo refinancovaním starých úverov. Dôvodov je viacero. Najmä rekordne nízke úrokové sadzby a jednoduché podmienky prenosu úverov z jedného finančného domu do druhého. Napriek tomu, že takmer všetci dnes môžu na splátkach úverov v porovnaní s minulosťou ušetriť, treba byť opatrný. Ak si dobre neprečítate podmienky, aj pri nízkom úroku môžete úver zbytočne preplatiť. Viac sa dozviete v dnešnej relácii Peňaženka.
A mojím dnešným hosťom je Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.sk. Dobrý večer, vitajte v štúdiu."
Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.sk (hosť v štúdiu): "Dobrý večer."
Daniel Horňák: "Pán Škriniar, nižší úrok pri pôžičke by mal znamenať aj výhodnejšie podmienky. V praxi tomu tak vždy nemusí byť. Skúste na úvod povedať vo všeobecnej rovine, prečo to tak vždy nie je."
Pavel Škriniar: "Okrem úrokovej sadzby sú tam ešte rôzne poplatky, alebo nejaké ďalšie služby, ktoré si ten klient potrebuje zakúpiť, aby tú pôvodnú úrokovú sadzbu mohol získať. A toto sú všetko náklady, ktoré zvyšujú úrokovú sadzbu, a tým pádom aj robia z tej pôvodne výhodnej pôžičky, takpovediac, nevýhodnú."
Daniel Horňák: "Typov úverov je viacero, či už sú to spotrebiteľské, alebo hypotekárne úvery, skúste povedať, ako to teda vyzerá v praxi, aké tie marketingové ťahy banky najčastejšie pri úveroch používajú, aby im možno formou poplatkov vytiahli z vreciek ľudí čo najviac peňazí."
Pavel Škriniar: "Tak základom je čarovné slovíčko úroková sadzba od, a potom, keď už človek na toto nenaletí, tak máme tuná odpúšťame poplatok za poskytnutie úveru, zníženú úrokovú sadzbu, vraciame naspäť poplatok, alebo vrátime vám niekoľko splátok naspäť. Novinkou v podstate, ktorá tu doteraz ešte nebola, ale ktorá do budúcnosti asi bude častejšou súčasťou tých kampaní, je sankcionovanie klienta za nedodržanie podmienok, to znamená, že dáme mu najskôr výhodnejšiu úrokovú sadzbu, a keď nedodrží nejaké podmienky, tak sa mu to spätne potom bude úročiť tou pôvodnou úrokovou sadzbou."
Daniel Horňák: "Aby človek si vedel skutočne porovnať jednotlivé úverové ponuky a zhodnotiť ich výhodnosť, nevýhodnosť, tak na to sa používa údaje RPMN - ročná percentuálna miera nákladov. Skúste toto predstaviť pre tých, ktorí zatiaľ nie sú ozrejmení s týmto termínom, čo sa v ňom vlastne skrýva."
Pavel Škriniar: "Najprv by som o tej výhodnosti, lebo nie je výhodná pôžička pre každého, resp. neexistuje pôžička, ktorá je výhodná každému, alebo nevýhodná pr každého. Tie rozdiely sú v dĺžke splatnosti, vo výške úverov, a čo jednému vyhovuje, druhému vyhovovať nemusí. Ten ukazovať ročnej percentuálnej miery nákladov hovorí v podstate o nákladoch, s ktorými sú spojené tie pôžičky, to znamená, je tam úroková sadzba a všetky typy poplatkov, to znamená, spojené s úverom, ale aj doplnkové služby. A hovorí to o tom, ako drahý je ten v podstate úver, to znamená asi toľko, že máme dve čísla, navzájom ich porovnáme, to, čo je nižšie, je pre nás výhodnejšie."
Daniel Horňák: "Čiže pri úrokovej sadzbe to nemusí platiť, ale pri RPMN to už by malo platiť, alebo vždy to platí?"
Pavel Škriniar: "Vždy to platí, avšak je tam vždy nejaké ale, lebo je to iba ukazovateľ na konkrétnu pôžičku. Takisto, ako máme rôzne ukazovatele energetickej náročnosti pri budovách, pri elektrospotrebičoch, sú to písmenká, a asi nemá veľký význam porovnávať budovu s elektrospotrebičom, takisto nemá veľký význam porovnávať chladničku so sporákom. O tomto je ten ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov, kde treba porovnávať porovnateľné pôžičky, to znamená, rovnaká výška, rovnaká dĺžka splatnosti. Pretože ak nie sú dodržané tieto základné pravidlá, tak ten ukazovateľ je úplne zbytočný."
Daniel Horňák: "Má tento ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov nejakú garanciu pre spotrebiteľa, pre klienta finančnej inštitúcie, že má garantované takéto podmienky na celú dĺžku napríklad splácania?"
Pavel Škriniar: "Má iba informatívnu úlohu, to znamená, informovať toho klienta, aká by bola ročná percentuálna miera nákladov, ak sa nič nezmení. Problém je v tom, že tie podmienky sa môžu meniť, môžu sa zmeniť nejaké poplatkové politiky, keď sa zmení zákon, možnože pribudnú ďalšie poplatky, a toto sa všetko vlastne môže pretaviť do tej pôžičky, a tým súčasná ročná percentuálna miera nákladov nepočíta. Ten dnešný ukazovateľ počíta iba s tým, aké sú dnes podmienky, a vychádza z toho, že sa nebudú meniť do konca splatnosti úveru."
Daniel Horňák: "Ako to vyzerá v výškou týchto ročných percentuálnych mier nákladov a samozrejme rozdielna situácia asi bude pri spotrebiteľských úveroch, iná informácia, iný stav môže byť pri hypotékach, aktuálne sa všade informuje o tom, že úroky pri úveroch klesajú z dôvodov Európskej centrálnej banky a ďalších. Platí toto isté aj pre RPMN, to znamená, tých reálnych nákladov, čo ľudia majú s úvermi?"
Pavel Škriniar: "Závisí od toho, že aký segment od tých pôžičiek si vezmeme. Niekde vidieť, že RPMN neklesá tak výrazne ako úrokové sadzby, na iných zase vidieť, že klesajú rovnako ako výška úrokových sadzieb."
Daniel Horňák: "Ako vyzerá prax v bankách? Aké sú väčšinou deklarované úrokové sadzby pri úveroch, aké sú potom v reáli tie ročné percentuálne miery nákladov?"
Pavel Škriniar: "Porovnávali sme, že v čom sa líši to, čo banka propaguje, verzus to, čo získava bežný klient. Ten bežný klient, máme na mysli teda nejakého mediánového klienta, a zistili sme, že ten bežný klient dostane o jedno percento vyššiu úrokovú sadzbu na hypotékach, ako je propagovaná. Keď banka propagovala úrokovú sadzbu od. Tam si treba dávať pozor na to, či tá banka naozaj dáva úrokovú sadzbu, že pre všetkých, alebo je to od nejakého percenta vyššie. Keď je to od, tak počítame s tým, že už tam dá úroková sadzba skutočne bude určite vyššia, ak tam je iba jedna sadzba pre všetkých, tak klient získava tú jednu sadzbu."
Daniel Horňák: "Je toto podľa vás primeraný stav tomu, ako funguje finančný trh možno aj v zahraničí, alebo je to niečo, čo nie je úplne štandardom?"
Pavel Škriniar: "Banka sa snaží za každú cenu prilákať toho klienta k seba na pobočku, pretože iba tak dokáže na ňom niečo zarobiť, a tie praktiky, čo používajú, sú určite legálne, neklamú, keď hovoria úrok od nejakého percenta, a je iba na klientovi, ako sa rozhodne, či si porovná tie pôžičky naozaj on, netýka sa to iba pôžičiek, týka sa to kompletne všetkých finančných produktov, základom je porovnávať, prečítať si tie podmienky, keď tomu nerozumie, tak nechať si poradiť od niekoho."
Daniel Horňák: "Ktoré poplatky zvyknú najčastejšie ovplyvniť tú mieru preplatenia, či už v súvislosti s hypotékou, alebo spotrebiteľským úverom?"
Pavel Škriniar: "To RPMN vychádza z úrokovej sadzby a poplatkov. Lenže máme napríklad pôžičku, ktorá je bezúročná, ale je tam poplatok. Zase máme aj pôžičku, kde je úrok, ale nie sú poplatky. Čiže to RPMN býva vždy vyššie ako úroková sadzba. O koľko, to už závisí zase od konkrétnej pôžičky. A tie poplatky, ktoré tam sú, sú samozrejme za poskytnutie úveru, ale potom sú tam ešte ďalšie, ktoré súvisia so správou toho úveru v štýle, že niečo sa mení, napríklad zmena zmluvných podmienok, zasielanie výpisu poštou, omeškanie so splátkami, to znamená, že banka posiela upomienku, a podobne."
Daniel Horňák: "Mohli by ste uviesť konkrétny príklad z praxe, kedy úverová ponuka s nižším úrokom nebola taká výhodná ako iná, kde bol ten úrok vyšší?"
Pavel Škriniar: "My máme dve pôžičky, jedna bude úročená 7 percentami, druhá bude úročená 8 percentami. Čo však nie je napísané, že tá 7-percentná bude pýtať nejaký poplatok za poskytnutie úveru, a zrazu vidíme, že tá ročná percentuálna miera nákladov je pri tej prvej 9,39, kým pri tej druhej je 8,29, čiže na jednej sa nám to zvýšilo o 2,40 percentuálneho bodu, a tá druhá iba o 0,29. To je to čaro toho poplatku, ktorý by odrádzal toho klienta, ale naláka ho iba tou úrokovou sadzbou."
Daniel Horňák: "Akým spôsobom klienti môžu zabrániť tomuto, aby možno naleteli na takúto praktiku finančného domu, alebo aby jednoducho neboli nepozorní a odsledovali si takéto nástrahy preplatenia."
Pavel Škriniar: "Jednoznačne iba porovnávať, a keď už porovnávame dve, tak porovnateľné pôžičky. Napočítať si, aká je výška splátky, prenásobiť to počtom splátok, porovnať to s tým, čo som si požičal pôvodne, čiže vidím tam tú preplatenosť. Tá ročná percentuálna miera nákladov nám hovorí v podstate o tej preplatenosti, len to dáva to nejakej percentuálnej sadzby na ročnej báze."
Daniel Horňák: "V súčasnosti platia na Slovensku nové podmienky ohľadne informovania klientov o poplatkoch, práve o týchto všetkých veciach v súvislosti s úvermi. Podľa vás, aká je tá skúsenosť z praxe, pomohlo to k informovaniu ľudí o tom, že vedia lepšie porovnať si jednotlivé ponuky, a vedia presnejšie, koľko budú za ne platiť?"
Pavel Škriniar: "Tak každá snaha o zlepšenie informovanosti klienta je určite na mieste. Tuná by však chcelo urobiť nejakú väčšiu štúdiu o tom, že koľko ľudí si prečíta tie podmienky, lebo nie je to záležitosť iba dvoch, troch minút, a potom ešte navyše, že koľkí vôbec rozumejú to, čo tam je napísané. Nemyslím si, že väčšina ľudí vie obsah toho, čo podpisujú, a preto si myslím, že by bolo lepšie zvyšovať finančnú gramotnosť, než zavaľovať tých ľudí ďalšími a ďalšími formulármi, kde v podstate nevedia, čo tam majú sledovať."
Daniel Horňák: "A akým spôsobom by bolo možné zvyšovať finančnú gramotnosť tak, aby aj skutočne efektívne to malo nejaký výsledok v praxi?"
Pavel Škriniar: "Tak, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, a už dneska viaceré finančné inštitúcie realizujú finančné vzdelávanie na základných, aj na stredných školách, takže naozaj treba začínať na tej základnej, na strednej škole, a ten výsledok sa dostaví, žiaľ, ale až po tých piatich, desiatich rokoch."
Daniel Horňák: "V súčasnosti sa mnohí klienti pri refinancovaní hypoték stretávajú s tým, že ak prídu do banky a chcú vymeniť starý úver za nový, tak tá banka ich odhovára s tým, že už aktuálne v nej majú, splácajú čoraz väčší podiel istiny, a nie úrokov, a že preto sa im neoplatí ten úver preniesť do inej banky, pretože tam by znova začali platiť 99 percent úrokov z tej každomesačnej splátky. Je toto pravda, alebo v akých prípadoch to skutočne môže platiť?"
Pavel Škriniar: "No pravdou je, že banka chce najprv úroky a potom chce splácať istinu, avšak tom, či sa z tej mesačnej spláca viac dlh, alebo sa platí banke za to, že nám požičala, záleží od úrokovej sadzby a dĺžky splatnosti. Napríklad pri 30-ročnej hypotéke stačí úrok 2,3 percenta ročne, aby sme na úrokoch platili menej ako na znižovaní dlhu. A súčasnú úrokové sadzby sú nižšie ako 2,3 percenta, takže z tých mesačných platieb súčasných 30-ročných hypoték
ide viac na znižovanie dlhu ako na platenie úrokov."
Daniel Horňák: "Pán Škriniar, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok večera."
Pavel Škriniar: "Pekný večer."
1. Pozor na úroky a RPMN
[Téma: - Hypotéka; TA3, 21:15; 09/05/2016; Peňaženka]
Daniel Horňák, moderátor: "Na finančnom trhu dnes vidíme vysokú aktivitu v súvislosti s čerpaním nových, alebo refinancovaním starých úverov. Dôvodov je viacero. Najmä rekordne nízke úrokové sadzby a jednoduché podmienky prenosu úverov z jedného finančného domu do druhého. Napriek tomu, že takmer všetci dnes môžu na splátkach úverov v porovnaní s minulosťou ušetriť, treba byť opatrný. Ak si dobre neprečítate podmienky, aj pri nízkom úroku môžete úver zbytočne preplatiť. Viac sa dozviete v dnešnej relácii Peňaženka.
A mojím dnešným hosťom je Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.sk. Dobrý večer, vitajte v štúdiu."
Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.sk (hosť v štúdiu): "Dobrý večer."
Daniel Horňák: "Pán Škriniar, nižší úrok pri pôžičke by mal znamenať aj výhodnejšie podmienky. V praxi tomu tak vždy nemusí byť. Skúste na úvod povedať vo všeobecnej rovine, prečo to tak vždy nie je."
Pavel Škriniar: "Okrem úrokovej sadzby sú tam ešte rôzne poplatky, alebo nejaké ďalšie služby, ktoré si ten klient potrebuje zakúpiť, aby tú pôvodnú úrokovú sadzbu mohol získať. A toto sú všetko náklady, ktoré zvyšujú úrokovú sadzbu, a tým pádom aj robia z tej pôvodne výhodnej pôžičky, takpovediac, nevýhodnú."
Daniel Horňák: "Typov úverov je viacero, či už sú to spotrebiteľské, alebo hypotekárne úvery, skúste povedať, ako to teda vyzerá v praxi, aké tie marketingové ťahy banky najčastejšie pri úveroch používajú, aby im možno formou poplatkov vytiahli z vreciek ľudí čo najviac peňazí."
Pavel Škriniar: "Tak základom je čarovné slovíčko úroková sadzba od, a potom, keď už človek na toto nenaletí, tak máme tuná odpúšťame poplatok za poskytnutie úveru, zníženú úrokovú sadzbu, vraciame naspäť poplatok, alebo vrátime vám niekoľko splátok naspäť. Novinkou v podstate, ktorá tu doteraz ešte nebola, ale ktorá do budúcnosti asi bude častejšou súčasťou tých kampaní, je sankcionovanie klienta za nedodržanie podmienok, to znamená, že dáme mu najskôr výhodnejšiu úrokovú sadzbu, a keď nedodrží nejaké podmienky, tak sa mu to spätne potom bude úročiť tou pôvodnou úrokovou sadzbou."
Daniel Horňák: "Aby človek si vedel skutočne porovnať jednotlivé úverové ponuky a zhodnotiť ich výhodnosť, nevýhodnosť, tak na to sa používa údaje RPMN - ročná percentuálna miera nákladov. Skúste toto predstaviť pre tých, ktorí zatiaľ nie sú ozrejmení s týmto termínom, čo sa v ňom vlastne skrýva."
Pavel Škriniar: "Najprv by som o tej výhodnosti, lebo nie je výhodná pôžička pre každého, resp. neexistuje pôžička, ktorá je výhodná každému, alebo nevýhodná pr každého. Tie rozdiely sú v dĺžke splatnosti, vo výške úverov, a čo jednému vyhovuje, druhému vyhovovať nemusí. Ten ukazovať ročnej percentuálnej miery nákladov hovorí v podstate o nákladoch, s ktorými sú spojené tie pôžičky, to znamená, je tam úroková sadzba a všetky typy poplatkov, to znamená, spojené s úverom, ale aj doplnkové služby. A hovorí to o tom, ako drahý je ten v podstate úver, to znamená asi toľko, že máme dve čísla, navzájom ich porovnáme, to, čo je nižšie, je pre nás výhodnejšie."
Daniel Horňák: "Čiže pri úrokovej sadzbe to nemusí platiť, ale pri RPMN to už by malo platiť, alebo vždy to platí?"
Pavel Škriniar: "Vždy to platí, avšak je tam vždy nejaké ale, lebo je to iba ukazovateľ na konkrétnu pôžičku. Takisto, ako máme rôzne ukazovatele energetickej náročnosti pri budovách, pri elektrospotrebičoch, sú to písmenká, a asi nemá veľký význam porovnávať budovu s elektrospotrebičom, takisto nemá veľký význam porovnávať chladničku so sporákom. O tomto je ten ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov, kde treba porovnávať porovnateľné pôžičky, to znamená, rovnaká výška, rovnaká dĺžka splatnosti. Pretože ak nie sú dodržané tieto základné pravidlá, tak ten ukazovateľ je úplne zbytočný."
Daniel Horňák: "Má tento ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov nejakú garanciu pre spotrebiteľa, pre klienta finančnej inštitúcie, že má garantované takéto podmienky na celú dĺžku napríklad splácania?"
Pavel Škriniar: "Má iba informatívnu úlohu, to znamená, informovať toho klienta, aká by bola ročná percentuálna miera nákladov, ak sa nič nezmení. Problém je v tom, že tie podmienky sa môžu meniť, môžu sa zmeniť nejaké poplatkové politiky, keď sa zmení zákon, možnože pribudnú ďalšie poplatky, a toto sa všetko vlastne môže pretaviť do tej pôžičky, a tým súčasná ročná percentuálna miera nákladov nepočíta. Ten dnešný ukazovateľ počíta iba s tým, aké sú dnes podmienky, a vychádza z toho, že sa nebudú meniť do konca splatnosti úveru."
Daniel Horňák: "Ako to vyzerá v výškou týchto ročných percentuálnych mier nákladov a samozrejme rozdielna situácia asi bude pri spotrebiteľských úveroch, iná informácia, iný stav môže byť pri hypotékach, aktuálne sa všade informuje o tom, že úroky pri úveroch klesajú z dôvodov Európskej centrálnej banky a ďalších. Platí toto isté aj pre RPMN, to znamená, tých reálnych nákladov, čo ľudia majú s úvermi?"
Pavel Škriniar: "Závisí od toho, že aký segment od tých pôžičiek si vezmeme. Niekde vidieť, že RPMN neklesá tak výrazne ako úrokové sadzby, na iných zase vidieť, že klesajú rovnako ako výška úrokových sadzieb."
Daniel Horňák: "Ako vyzerá prax v bankách? Aké sú väčšinou deklarované úrokové sadzby pri úveroch, aké sú potom v reáli tie ročné percentuálne miery nákladov?"
Pavel Škriniar: "Porovnávali sme, že v čom sa líši to, čo banka propaguje, verzus to, čo získava bežný klient. Ten bežný klient, máme na mysli teda nejakého mediánového klienta, a zistili sme, že ten bežný klient dostane o jedno percento vyššiu úrokovú sadzbu na hypotékach, ako je propagovaná. Keď banka propagovala úrokovú sadzbu od. Tam si treba dávať pozor na to, či tá banka naozaj dáva úrokovú sadzbu, že pre všetkých, alebo je to od nejakého percenta vyššie. Keď je to od, tak počítame s tým, že už tam dá úroková sadzba skutočne bude určite vyššia, ak tam je iba jedna sadzba pre všetkých, tak klient získava tú jednu sadzbu."
Daniel Horňák: "Je toto podľa vás primeraný stav tomu, ako funguje finančný trh možno aj v zahraničí, alebo je to niečo, čo nie je úplne štandardom?"
Pavel Škriniar: "Banka sa snaží za každú cenu prilákať toho klienta k seba na pobočku, pretože iba tak dokáže na ňom niečo zarobiť, a tie praktiky, čo používajú, sú určite legálne, neklamú, keď hovoria úrok od nejakého percenta, a je iba na klientovi, ako sa rozhodne, či si porovná tie pôžičky naozaj on, netýka sa to iba pôžičiek, týka sa to kompletne všetkých finančných produktov, základom je porovnávať, prečítať si tie podmienky, keď tomu nerozumie, tak nechať si poradiť od niekoho."
Daniel Horňák: "Ktoré poplatky zvyknú najčastejšie ovplyvniť tú mieru preplatenia, či už v súvislosti s hypotékou, alebo spotrebiteľským úverom?"
Pavel Škriniar: "To RPMN vychádza z úrokovej sadzby a poplatkov. Lenže máme napríklad pôžičku, ktorá je bezúročná, ale je tam poplatok. Zase máme aj pôžičku, kde je úrok, ale nie sú poplatky. Čiže to RPMN býva vždy vyššie ako úroková sadzba. O koľko, to už závisí zase od konkrétnej pôžičky. A tie poplatky, ktoré tam sú, sú samozrejme za poskytnutie úveru, ale potom sú tam ešte ďalšie, ktoré súvisia so správou toho úveru v štýle, že niečo sa mení, napríklad zmena zmluvných podmienok, zasielanie výpisu poštou, omeškanie so splátkami, to znamená, že banka posiela upomienku, a podobne."
Daniel Horňák: "Mohli by ste uviesť konkrétny príklad z praxe, kedy úverová ponuka s nižším úrokom nebola taká výhodná ako iná, kde bol ten úrok vyšší?"
Pavel Škriniar: "My máme dve pôžičky, jedna bude úročená 7 percentami, druhá bude úročená 8 percentami. Čo však nie je napísané, že tá 7-percentná bude pýtať nejaký poplatok za poskytnutie úveru, a zrazu vidíme, že tá ročná percentuálna miera nákladov je pri tej prvej 9,39, kým pri tej druhej je 8,29, čiže na jednej sa nám to zvýšilo o 2,40 percentuálneho bodu, a tá druhá iba o 0,29. To je to čaro toho poplatku, ktorý by odrádzal toho klienta, ale naláka ho iba tou úrokovou sadzbou."
Daniel Horňák: "Akým spôsobom klienti môžu zabrániť tomuto, aby možno naleteli na takúto praktiku finančného domu, alebo aby jednoducho neboli nepozorní a odsledovali si takéto nástrahy preplatenia."
Pavel Škriniar: "Jednoznačne iba porovnávať, a keď už porovnávame dve, tak porovnateľné pôžičky. Napočítať si, aká je výška splátky, prenásobiť to počtom splátok, porovnať to s tým, čo som si požičal pôvodne, čiže vidím tam tú preplatenosť. Tá ročná percentuálna miera nákladov nám hovorí v podstate o tej preplatenosti, len to dáva to nejakej percentuálnej sadzby na ročnej báze."
Daniel Horňák: "V súčasnosti platia na Slovensku nové podmienky ohľadne informovania klientov o poplatkoch, práve o týchto všetkých veciach v súvislosti s úvermi. Podľa vás, aká je tá skúsenosť z praxe, pomohlo to k informovaniu ľudí o tom, že vedia lepšie porovnať si jednotlivé ponuky, a vedia presnejšie, koľko budú za ne platiť?"
Pavel Škriniar: "Tak každá snaha o zlepšenie informovanosti klienta je určite na mieste. Tuná by však chcelo urobiť nejakú väčšiu štúdiu o tom, že koľko ľudí si prečíta tie podmienky, lebo nie je to záležitosť iba dvoch, troch minút, a potom ešte navyše, že koľkí vôbec rozumejú to, čo tam je napísané. Nemyslím si, že väčšina ľudí vie obsah toho, čo podpisujú, a preto si myslím, že by bolo lepšie zvyšovať finančnú gramotnosť, než zavaľovať tých ľudí ďalšími a ďalšími formulármi, kde v podstate nevedia, čo tam majú sledovať."
Daniel Horňák: "A akým spôsobom by bolo možné zvyšovať finančnú gramotnosť tak, aby aj skutočne efektívne to malo nejaký výsledok v praxi?"
Pavel Škriniar: "Tak, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, a už dneska viaceré finančné inštitúcie realizujú finančné vzdelávanie na základných, aj na stredných školách, takže naozaj treba začínať na tej základnej, na strednej škole, a ten výsledok sa dostaví, žiaľ, ale až po tých piatich, desiatich rokoch."
Daniel Horňák: "V súčasnosti sa mnohí klienti pri refinancovaní hypoték stretávajú s tým, že ak prídu do banky a chcú vymeniť starý úver za nový, tak tá banka ich odhovára s tým, že už aktuálne v nej majú, splácajú čoraz väčší podiel istiny, a nie úrokov, a že preto sa im neoplatí ten úver preniesť do inej banky, pretože tam by znova začali platiť 99 percent úrokov z tej každomesačnej splátky. Je toto pravda, alebo v akých prípadoch to skutočne môže platiť?"
Pavel Škriniar: "No pravdou je, že banka chce najprv úroky a potom chce splácať istinu, avšak tom, či sa z tej mesačnej spláca viac dlh, alebo sa platí banke za to, že nám požičala, záleží od úrokovej sadzby a dĺžky splatnosti. Napríklad pri 30-ročnej hypotéke stačí úrok 2,3 percenta ročne, aby sme na úrokoch platili menej ako na znižovaní dlhu. A súčasnú úrokové sadzby sú nižšie ako 2,3 percenta, takže z tých mesačných platieb súčasných 30-ročných hypoték ide viac na znižovanie dlhu ako na platenie úrokov."
Daniel Horňák: "Pán Škriniar, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok večera."
Pavel Škriniar: "Pekný večer."
1. Pozor na úroky a RPMN
[Téma: - Hypotéka; TA3, 21:15; 09/05/2016; Peňaženka]
Daniel Horňák, moderátor: "Na finančnom trhu dnes vidíme vysokú aktivitu v súvislosti s čerpaním nových, alebo refinancovaním starých úverov. Dôvodov je viacero. Najmä rekordne nízke úrokové sadzby a jednoduché podmienky prenosu úverov z jedného finančného domu do druhého. Napriek tomu, že takmer všetci dnes môžu na splátkach úverov v porovnaní s minulosťou ušetriť, treba byť opatrný. Ak si dobre neprečítate podmienky, aj pri nízkom úroku môžete úver zbytočne preplatiť. Viac sa dozviete v dnešnej relácii Peňaženka.
A mojím dnešným hosťom je Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.sk. Dobrý večer, vitajte v štúdiu."
Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.sk (hosť v štúdiu): "Dobrý večer."
Daniel Horňák: "Pán Škriniar, nižší úrok pri pôžičke by mal znamenať aj výhodnejšie podmienky. V praxi tomu tak vždy nemusí byť. Skúste na úvod povedať vo všeobecnej rovine, prečo to tak vždy nie je."
Pavel Škriniar: "Okrem úrokovej sadzby sú tam ešte rôzne poplatky, alebo nejaké ďalšie služby, ktoré si ten klient potrebuje zakúpiť, aby tú pôvodnú úrokovú sadzbu mohol získať. A toto sú všetko náklady, ktoré zvyšujú úrokovú sadzbu, a tým pádom aj robia z tej pôvodne výhodnej pôžičky, takpovediac, nevýhodnú."
Daniel Horňák: "Typov úverov je viacero, či už sú to spotrebiteľské, alebo hypotekárne úvery, skúste povedať, ako to teda vyzerá v praxi, aké tie marketingové ťahy banky najčastejšie pri úveroch používajú, aby im možno formou poplatkov vytiahli z vreciek ľudí čo najviac peňazí."
Pavel Škriniar: "Tak základom je čarovné slovíčko úroková sadzba od, a potom, keď už človek na toto nenaletí, tak máme tuná odpúšťame poplatok za poskytnutie úveru, zníženú úrokovú sadzbu, vraciame naspäť poplatok, alebo vrátime vám niekoľko splátok naspäť. Novinkou v podstate, ktorá tu doteraz ešte nebola, ale ktorá do budúcnosti asi bude častejšou súčasťou tých kampaní, je sankcionovanie klienta za nedodržanie podmienok, to znamená, že dáme mu najskôr výhodnejšiu úrokovú sadzbu, a keď nedodrží nejaké podmienky, tak sa mu to spätne potom bude úročiť tou pôvodnou úrokovou sadzbou."
Daniel Horňák: "Aby človek si vedel skutočne porovnať jednotlivé úverové ponuky a zhodnotiť ich výhodnosť, nevýhodnosť, tak na to sa používa údaje RPMN - ročná percentuálna miera nákladov. Skúste toto predstaviť pre tých, ktorí zatiaľ nie sú ozrejmení s týmto termínom, čo sa v ňom vlastne skrýva."
Pavel Škriniar: "Najprv by som o tej výhodnosti, lebo nie je výhodná pôžička pre každého, resp. neexistuje pôžička, ktorá je výhodná každému, alebo nevýhodná pr každého. Tie rozdiely sú v dĺžke splatnosti, vo výške úverov, a čo jednému vyhovuje, druhému vyhovovať nemusí. Ten ukazovať ročnej percentuálnej miery nákladov hovorí v podstate o nákladoch, s ktorými sú spojené tie pôžičky, to znamená, je tam úroková sadzba a všetky typy poplatkov, to znamená, spojené s úverom, ale aj doplnkové služby. A hovorí to o tom, ako drahý je ten v podstate úver, to znamená asi toľko, že máme dve čísla, navzájom ich porovnáme, to, čo je nižšie, je pre nás výhodnejšie."
Daniel Horňák: "Čiže pri úrokovej sadzbe to nemusí platiť, ale pri RPMN to už by malo platiť, alebo vždy to platí?"
Pavel Škriniar: "Vždy to platí, avšak je tam vždy nejaké ale, lebo je to iba ukazovateľ na konkrétnu pôžičku. Takisto, ako máme rôzne ukazovatele energetickej náročnosti pri budovách, pri elektrospotrebičoch, sú to písmenká, a asi nemá veľký význam porovnávať budovu s elektrospotrebičom, takisto nemá veľký význam porovnávať chladničku so sporákom. O tomto je ten ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov, kde treba porovnávať porovnateľné pôžičky, to znamená, rovnaká výška, rovnaká dĺžka splatnosti. Pretože ak nie sú dodržané tieto základné pravidlá, tak ten ukazovateľ je úplne zbytočný."
Daniel Horňák: "Má tento ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov nejakú garanciu pre spotrebiteľa, pre klienta finančnej inštitúcie, že má garantované takéto podmienky na celú dĺžku napríklad splácania?"
Pavel Škriniar: "Má iba informatívnu úlohu, to znamená, informovať toho klienta, aká by bola ročná percentuálna miera nákladov, ak sa nič nezmení. Problém je v tom, že tie podmienky sa môžu meniť, môžu sa zmeniť nejaké poplatkové politiky, keď sa zmení zákon, možnože pribudnú ďalšie poplatky, a toto sa všetko vlastne môže pretaviť do tej pôžičky, a tým súčasná ročná percentuálna miera nákladov nepočíta. Ten dnešný ukazovateľ počíta iba s tým, aké sú dnes podmienky, a vychádza z toho, že sa nebudú meniť do konca splatnosti úveru."
Daniel Horňák: "Ako to vyzerá v výškou týchto ročných percentuálnych mier nákladov a samozrejme rozdielna situácia asi bude pri spotrebiteľských úveroch, iná informácia, iný stav môže byť pri hypotékach, aktuálne sa všade informuje o tom, že úroky pri úveroch klesajú z dôvodov Európskej centrálnej banky a ďalších. Platí toto isté aj pre RPMN, to znamená, tých reálnych nákladov, čo ľudia majú s úvermi?"
Pavel Škriniar: "Závisí od toho, že aký segment od tých pôžičiek si vezmeme. Niekde vidieť, že RPMN neklesá tak výrazne ako úrokové sadzby, na iných zase vidieť, že klesajú rovnako ako výška úrokových sadzieb."
Daniel Horňák: "Ako vyzerá prax v bankách? Aké sú väčšinou deklarované úrokové sadzby pri úveroch, aké sú potom v reáli tie ročné percentuálne miery nákladov?"
Pavel Škriniar: "Porovnávali sme, že v čom sa líši to, čo banka propaguje, verzus to, čo získava bežný klient. Ten bežný klient, máme na mysli teda nejakého mediánového klienta, a zistili sme, že ten bežný klient dostane o jedno percento vyššiu úrokovú sadzbu na hypotékach, ako je propagovaná. Keď banka propagovala úrokovú sadzbu od. Tam si treba dávať pozor na to, či tá banka naozaj dáva úrokovú sadzbu, že pre všetkých, alebo je to od nejakého percenta vyššie. Keď je to od, tak počítame s tým, že už tam dá úroková sadzba skutočne bude určite vyššia, ak tam je iba jedna sadzba pre všetkých, tak klient získava tú jednu sadzbu."
Daniel Horňák: "Je toto podľa vás primeraný stav tomu, ako funguje finančný trh možno aj v zahraničí, alebo je to niečo, čo nie je úplne štandardom?"
Pavel Škriniar: "Banka sa snaží za každú cenu prilákať toho klienta k seba na pobočku, pretože iba tak dokáže na ňom niečo zarobiť, a tie praktiky, čo používajú, sú určite legálne, neklamú, keď hovoria úrok od nejakého percenta, a je iba na klientovi, ako sa rozhodne, či si porovná tie pôžičky naozaj on, netýka sa to iba pôžičiek, týka sa to kompletne všetkých finančných produktov, základom je porovnávať, prečítať si tie podmienky, keď tomu nerozumie, tak nechať si poradiť od niekoho."
Daniel Horňák: "Ktoré poplatky zvyknú najčastejšie ovplyvniť tú mieru preplatenia, či už v súvislosti s hypotékou, alebo spotrebiteľským úverom?"
Pavel Škriniar: "To RPMN vychádza z úrokovej sadzby a poplatkov. Lenže máme napríklad pôžičku, ktorá je bezúročná, ale je tam poplatok. Zase máme aj pôžičku, kde je úrok, ale nie sú poplatky. Čiže to RPMN býva vždy vyššie ako úroková sadzba. O koľko, to už závisí zase od konkrétnej pôžičky. A tie poplatky, ktoré tam sú, sú samozrejme za poskytnutie úveru, ale potom sú tam ešte ďalšie, ktoré súvisia so správou toho úveru v štýle, že niečo sa mení, napríklad zmena zmluvných podmienok, zasielanie výpisu poštou, omeškanie so splátkami, to znamená, že banka posiela upomienku, a podobne."
Daniel Horňák: "Mohli by ste uviesť konkrétny príklad z praxe, kedy úverová ponuka s nižším úrokom nebola taká výhodná ako iná, kde bol ten úrok vyšší?"
Pavel Škriniar: "My máme dve pôžičky, jedna bude úročená 7 percentami, druhá bude úročená 8 percentami. Čo však nie je napísané, že tá 7-percentná bude pýtať nejaký poplatok za poskytnutie úveru, a zrazu vidíme, že tá ročná percentuálna miera nákladov je pri tej prvej 9,39, kým pri tej druhej je 8,29, čiže na jednej sa nám to zvýšilo o 2,40 percentuálneho bodu, a tá druhá iba o 0,29. To je to čaro toho poplatku, ktorý by odrádzal toho klienta, ale naláka ho iba tou úrokovou sadzbou."
Daniel Horňák: "Akým spôsobom klienti môžu zabrániť tomuto, aby možno naleteli na takúto praktiku finančného domu, alebo aby jednoducho neboli nepozorní a odsledovali si takéto nástrahy preplatenia."
Pavel Škriniar: "Jednoznačne iba porovnávať, a keď už porovnávame dve, tak porovnateľné pôžičky. Napočítať si, aká je výška splátky, prenásobiť to počtom splátok, porovnať to s tým, čo som si požičal pôvodne, čiže vidím tam tú preplatenosť. Tá ročná percentuálna miera nákladov nám hovorí v podstate o tej preplatenosti, len to dáva to nejakej percentuálnej sadzby na ročnej báze."
Daniel Horňák: "V súčasnosti platia na Slovensku nové podmienky ohľadne informovania klientov o poplatkoch, práve o týchto všetkých veciach v súvislosti s úvermi. Podľa vás, aká je tá skúsenosť z praxe, pomohlo to k informovaniu ľudí o tom, že vedia lepšie porovnať si jednotlivé ponuky, a vedia presnejšie, koľko budú za ne platiť?"
Pavel Škriniar: "Tak každá snaha o zlepšenie informovanosti klienta je určite na mieste. Tuná by však chcelo urobiť nejakú väčšiu štúdiu o tom, že koľko ľudí si prečíta tie podmienky, lebo nie je to záležitosť iba dvoch, troch minút, a potom ešte navyše, že koľkí vôbec rozumejú to, čo tam je napísané. Nemyslím si, že väčšina ľudí vie obsah toho, čo podpisujú, a preto si myslím, že by bolo lepšie zvyšovať finančnú gramotnosť, než zavaľovať tých ľudí ďalšími a ďalšími formulármi, kde v podstate nevedia, čo tam majú sledovať."
Daniel Horňák: "A akým spôsobom by bolo možné zvyšovať finančnú gramotnosť tak, aby aj skutočne efektívne to malo nejaký výsledok v praxi?"
Pavel Škriniar: "Tak, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, a už dneska viaceré finančné inštitúcie realizujú finančné vzdelávanie na základných, aj na stredných školách, takže naozaj treba začínať na tej základnej, na strednej škole, a ten výsledok sa dostaví, žiaľ, ale až po tých piatich, desiatich rokoch."
Daniel Horňák: "V súčasnosti sa mnohí klienti pri refinancovaní hypoték stretávajú s tým, že ak prídu do banky a chcú vymeniť starý úver za nový, tak tá banka ich odhovára s tým, že už aktuálne v nej majú, splácajú čoraz väčší podiel istiny, a nie úrokov, a že preto sa im neoplatí ten úver preniesť do inej banky, pretože tam by znova začali platiť 99 percent úrokov z tej každomesačnej splátky. Je toto pravda, alebo v akých prípadoch to skutočne môže platiť?"
Pavel Škriniar: "No pravdou je, že banka chce najprv úroky a potom chce splácať istinu, avšak tom, či sa z tej mesačnej spláca viac dlh, alebo sa platí banke za to, že nám požičala, záleží od úrokovej sadzby a dĺžky splatnosti. Napríklad pri 30-ročnej hypotéke stačí úrok 2,3 percenta ročne, aby sme na úrokoch platili menej ako na znižovaní dlhu. A súčasnú úrokové sadzby sú nižšie ako 2,3 percenta, takže z tých mesačných platieb súčasných 30-ročných hypoték ide viac na znižovanie dlhu ako na platenie úrokov."
Daniel Horňák: "Pán Škriniar, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok večera."
Pavel Škriniar: "Pekný večer."